Čo to je?

Ide o neprimeranú reakciu imunitného systému na neškodnú látku z okolitého prostredia. Imunitný systém normálne chráni ľudsky organizmus pred vonkajšími aj vnútornymi škodlivými látkami (baktérie, vírusy, nádorové bunky). Rozoznáva ich a reaguje na ne imunitnou reakciou, ktorá slúži na ich znicenie.

Imunitny systém človeka s alergiou však reaguje takouto imunitnou reakciou na neškodné látky z prostredia a chybne ich povazuje za škodlive. Tieto látky nazývame alergény.

Imunitny systém vytvorí proti alergénom pri prvom kontakte protilátky. Ulohou protilátok (pri alergiach označovanych IgE) je bojovať s alergénom. Ukladajú sa v sliznici a koži, kde čakajú na daľšie stretnutie s alergénom. Keď sa telo stretne s alergénom druhykrát, IgE sa okamžite zmobilizujú a spôsobia uvolnenie množstva látok z bielých krviniek. To vyvolá zname alergické prejavy. Jednou z chemických látok je histamín, ktory zvyšuje tvorbu hlienu na slizniciach, sťahuje svaly dychacích ciest, zvyšuje prekrvenie sliznic so známym svrbením a pálením (oči, nos, ústa).

Alergia môže mať veľmi ľahky priebeh, môže však vyústit až do anafylaktického šoku s úmrtím.

Alergénová imunoterapia

Alergénová imunoterapia je jediná liečba, ktorá rieši samotnú pričinu alergického ochorenia.

Alergénová imunoterapia prebieha vo dvoch fázach:

• Úvodná (iniciačná) liečba spočiva v podávani postupne sa zvyšujúcich dávok alergénu. Niektoré prípravky AIT nemajú úvodnú liečbu.
• Udržiavacia liečba spočiva v pravidelnom a dlhodobom uživani predpisanej dávky alergénu v období niekolkých rokov. Organizmus si tak na kontakt s alergénom zvyká a vytvára si znášanlivosť.

Alergénová imunoterapia môže mať tri formy:

• Tabletky podávané pod jazyk (sublingválna forma). Na liečbu alergie na peľ tráv je teraz alergénová imunoterapia dostupná aj vo forme tabliet.
• Kvapky podávané pod jazyk (sublingválna forma)
• Injekcie (subkutánna forma). Injekcie aplikuje lekár v ordinácii.

Kedy zacať s alergénovou imunoterapiou?

Pacienti s alergiou na peľ začínajú liečbu mimo peľovej sezóny.

Pacienti s alergiou na roztoče, domáce zvieratá alebo plesne môžu začať s liečbou kedykolvek v priebehu roka.

Liečba deti môže začať od veku 5 rokov.

V tehotenstve sa alergénová imunoterapia nezačina.

Pri alergénovej imunoterapii je dôlezité:

• Dodržte predpisané dávkovanie a nevynechávajte bezdôvodne svoju dávku.
• Včas si zaistite u svojho lekára nový predpis, aby Vám lieky nedošli a nemuseli ste ich uživanie prerušit.
• Liek uživajte pravidelne a celú dobu určenú Vaším lekárom.
• Ak predsa len prerušite liečbu, poradte sa so svojim lekárom ako postupovať, aby nedošlo k strate dosiaľ získanych pozitivných účinkov liečby.

Pri alergénovej imunoterapii sa môžu vyskytnúť nežiaduce úcinky. Informujte sa o možných rizikách liečby u svojho alergológa.

ALERGICKÁ NÁDCHA

Čo to je?

Alergická nádcha je stav zahrňajúci skupinu priznakov, ktoré postihujú nosovú sliznicu a sú prejavom jej zápalu. Tento zápal vznika, keď imunitný systém jedinca prehnane reaguje na nejakú látku (alergén) v ovzduši.

Može isť o prachové častice, peľ, srsť domáceho zvierata, látky pochádzajúce z hmyzu, chlad a pod. Nie každý pacient s alergickou nádchou je alergicky na rovnaké látky. Často sa konkrétny alergén ani nezistí.

Základné vlastnosti

• V rozvinutých krajinách ide najčastejšie o chronické ochorenie v detskom veku.
• Ku vzniku alergie prispieva okolité prostredie a genetika (ak má alergiu jeden z rodičov, je riziko 48 %, ak majú alergiu obaja rodičia, je riziko 70 %).
• Najčastejšie sa vyskvtuje u detí a mladých dospelých.
• Priznaky sa zhoršujú s vekom.
• Vo všeobecnosti sú na vznik alergickej nádchy náchylnejši muži než ženy.
• Rizikovými faktormi vzniku alergickej nádchy je v prvom roku života expozícia cigaretovému dymu, srsti zvierat a domácemu prachu.
• Alergická nádcha je rizikoým faktorom vzniku astmy.

Prejavy a príznaky

Nasledujúce prejavy a príznaky sa objavia bezprostredné po stretnutí s alergénom:

• svrbenie v nose, ústach
• problémy s čuchom
• tekutý až hlienovitý výtok z nosa (niekedy vo velkom množstve)
• Časté kychanie
• slzenie očí

Prejavy a príznaky, ktoré sa objavia neskör:

• upchatý nos
• pretrvávajúci kašel
• zalahnuté v ušiach a zhoršenie sluchu
• bolesť v krku
• nespavosť
• tmavé kruhy pod očami
• únava
• podráždenost
• bolesť hlavy
• bolesť tváre

Liečba

• Vyhýbajte sa príčinam, ktoré nádchu
  vyvolávajú
• Možno užívať niektoré lieky: H1 antihistaminiká podávané ústami alebo lokálne do nosa, nosové alebo systémové kortikosteroidy, vazokonstrikčné nosové kvapky, anticholinergiká, antileukotriény.

• Špecifická alergénová imunoterapia – protialergické vakcíny alebo hyposenzibilizácia (podávanie alergénu v malých vzostupnych dávkách.

Prevencia

• Vyhybajte sa známým alergénom
• Zdržujte sa v uzavretých priestoroch,
  najmä v noci
• Odstráňte z domácnosti závesy, koberce, domáce zvieratá a plyšové hračky.
• Knihy ukladajte mimo spálne, najlepšie v uzavretých knižniciach alebo vitrínach.

• Používajte penové matrace a vankúše
  so syntetickým potahom.
• Nespite na poschodovej posteli,
  spite na hornej časti.
• Nenoste odevy z kožušiny a peria,
  pripadne ich perte pri teplote nad
  70° C, aby ste odstránili roztoče.
• Vyhýbajte sa vIhkému prostrediu a často vetrajte.
• Nechovajte vo vnútri domu domáce
  zvieratá (macky, psy, škrečky, vtáky atd.).
• Vo vnútri domu nefajčite.
• Prach na podlahách, nábytku stierajte vlhkou handrou.
• Nezdržujte sa v miestnosti s kozubom alebo pecou na tuhé palivo.
• Pri práci vonku na mieste s výskytom alergénu noste masku.

ALERGIA NA JED BODAVÉHO HMYZU

Vyšetrenie na alergiu môže byť nevyhnutné v prípade osôb, u ktorých sa objavila alergická reakcia po bodnutí osou alebo včelou.

Vyšetrenie alergie na jedy

Vyšetrenie alergie na jedy ôs alebo včiel môže byt‘ uskutočnené dvoma spôsobmi:

• prvý z nich spočiva v odobrati vzorky krvi za účelom preskúmania pritomnosti protilátok proti osiemu alebo včeliemu jedu
• druhym spôsobom je kožny test. Malé množstvo zriedeného jedu sa nanáša na kožu pomocou špeciálnej lancety.

Pozitívna reakcia sa prejavi ako svrbenie a opuch pripomínajúci pluzgier od uštipnutia komárom.

Druhá z tychto metód je dôkladnejšia a lepšie sa hodi k diagnostike alergie na jedy hmyzu. Žiadna z metód nemôže byť použitá v priebehu prvych tyždňov po prejaveni sa alergickej reakcie.

Je to alergia? Bodnutie či uštipnutie?

K bodavému hmyzu, všeobecne sa vyskytujúcemu na Slovensku, patria: osy, včely, sršne. Je to hmyz vybavený žihadlom. V jedových žľazách hmyzu sa vtvára jed (druh otravnej látky), ktorý hmyz pri bodnuti vstrekne do tela človeka. Tento hmyz útoči iba v pripade ohrozenia, je to jeho obranny mechanizmus.

Hmyz, ktorý štípe a ktorý sa všeobecně vyskytuje na Slovensku, sú napríklad: komáre, blchy, kliešte, ovady a ploštice. Uštipnutie je neprijemné, no len zriedka nebezpečné napriek tomu, že niekedy je veľmi bolestivé, najmä v prípade uštipnutia ovadom.

Avšak slina hmyzu môže vyvolať reakciu na koži v podobe podráždenia alebo svrbenia v mieste uštipnutia.

Prečo človek reaguje na bodnutie žihadlom?

Jed hmyzu obsahuje mnohé rozmanité chemické zlúčeniny. Bielkovinou, ktorá najčastejšie vyvoláva precitlivenosť je v pripade osy enzým nazývaný Antigén 5, u včiel je to bielkovina fosfolipáza.

Čo robiť, aby ste predišli bodnutiu alebo uštipnutiu hmyzom?

K bodnutiu alebo uštipnutiu hmyzom dochádza najčastejšie vonku, najmä vo vidieckom prostredi. Spôsoby, ako sa vyhnúť bodnutiu a uštipnutiu sú nasledovné:

• v miestach, kde sa vyskytuje veľa hmyzu nosiť odev s dlhym rukávom a dlhé nohavice

• vyhnúť sa noseniu odevov vo svetlých farbách, použivaniu kozmetických pripravkov, vonaviek, vlasovej kozmetiky a sprejov, ktoré priťahuju hmyz
• odkryte miesta na tele ošetriť pripravkom odpudzujúcim hmyz
• zachovať opatrnosť pri konzumacii jedal a napojov v prirode, zakryvať jedlo, ktoré môže lákať hmyz a nepiť priamo z flaše alebo plechovky

Neexistuju dôkazy na to, že konzumácia cesnaku, vitaminu B1 alebo iných pokrmov odpudzuje hmyz.

Čo sa môže stať?

Vačšina ľudí reaguje nejakým spôsobom na jed hmyzu. Obvykle je to pre nich bolestivé, avšak často bodnutie nie je škodlivé. Vo vačšine prípadov bodnutie žihadlom vyvoláva silnú, páčivú bolesť , ktorú predchádza sčervenanie, opuch a svrbenie na malej ploche (do 1 cm) okolo miesta bodnutia. Tieto priznaky miznú do niekoľkých hodin. Avšak u niektorých osob môže nastať búrlivejšia a vážnejšia alergická reakcia, akou je anafylakticky šok, ktorý môže byť smrtelný.

Liečba a prvá pomoc

V prípade bodnutia hmyzom treba prstami alebo pinzetou odstrániť žihadlo. V pripade ak bodnutím je postihnuté dieťa, je nevyhnutné, aby žihadlo odstránila zodpovedná dospelá soba. Pri odstraňovani žihadla treba postupovať opatrne, aby sa jed nezaniesol ďalej pod kožu. Žihadlo osy má vačok s jedom a tak pri jeho odstraňovaní treba dbať na to, aby sa vačok neprepichol.

Po bodnutí hmyzom treba:

• umyť miesto bodnutia vodou s mydlom
• na postihnuté miesto priloziť studený obklad
• tu casť tela, na ktorej je miesto bodnutia, drzať v zodvihnutej polohe, aby sa zamedzilo väčšiemu opuchnutiu
• postihnuté miesto osetriť sprejom alebo krémom s obsahom prostriedku na lokálne znecitlivenie alebo s antihistaminikom s cielom predisť svrbeniu a opuchu.

V prípade, že bodnutie je veľmi bolestivé, užiť prostriedok proti bolesti, napr. liek s obsahom paracetamolu. Niektoré osoby dostanú tabletku kortizónu alebo už vopred naplneny autoinjektor s adrenalínom EpiPen spolu s instruktážou použitia v prípade akejkolvek neskoršej reakcie.

Kedy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc?

Ak sa na vašom tele po bodnuti objavi svrbenie alebo opuch na inom mieste, než na tom, ktoré je postihnuté bodnutím alebo ak budete mať problémy s prehľtaním okamžite zavolajte sanitku. Je možné, že nastala alergická reakcia a budete potrebovať injekciu EpiPen, antihistaminovy liek, kyslík a/alebo infuziu. Lekar vas môže odoslať na kliniku alebo k lekárovi imunológovi – alergológovi. Váš ošetrujúci lekar Vam môže navrhnúť aj imunoterapiu, počas ktorej Vám budú podávané injekcie s malým množstvom jedu, vďaka čomu si organizmus naň „zvyká“. Vyhladať lekára je nutné aj vtedy, ak sčervenanie alebo svrbenie neustúpilo do 48 hodín po bodnutí.

Čo je to priedušková astma?

Priedušková astma je chronické zápalové ochorenie časti dýchacích ciest zvaných priedušky. Priedušky sa zužujú, pretože ich stena opuchne a priesvit sa naplňuje hlienom, čo sťažuje dýchanie, vyvoláva kašeľ a spôsobuje dýchavicu a pískavý zvuk pri výdychu. Príznaky bývajú niekedy mierne, u iných osôb môžu byť naopak závažné, zasahovať do každodenných činností alebo viesť až k astmatickému záchvatu ohrozujúcemu život.

Astma sa nedá vyliečiť, ale je možné udržať ju pod kontrolou. Ochorenie sa vyvíja v čase, preto je potrebné venovať pozornost príznakom a prispósobovať im liečbu.

Astmou trpí 5-10 % populácie a je to ochorenie, ktoré sa môže objavit v ktoromkol’vek veku.

Ako astma vzniká?

Príčiny, prečo sa u niekoho objaví astma, nie sú presne známe. Najskôr ide o kombináciu vrodených faktorov a vplyvov vonkajšieho prostredia. Prejavy astmy vyvolávajú tzv. spúšťače:

• alergény v ovzduší – pel, prach, plesne, roztoce alebo napr. srst domacich zvierat
• infekcie dychacích ciest, napr. bežné nachladenie
• pobyt v znečistenom prostredi – splodiny naftových motorov, výpary silných chemikálii alebo cigaretový dym
• studeny vzduch
• nadmerná telesná námaha
• stres alebo silné emocie
• niektoré lieky – acylpyrin, ibuprofén, naproxén, beta-blokátory,
• siričitany a konzervačné látky pridávané do niektorých potravín – zemiakových hranolčekov alebo lupienkov, sušeného ovocia, kreviet, vína, piva.

Ako sa astma prejavuje?

Astma sa typicky prejavuje dýchavicou, pocitom prekážky pri dýchani v dôsledku zúženia priedušiek. Je sprevádzaná piskotmi pri vydychu. Objavuje sa dráždenie ku kašlu, zahlienenie, pripadne tlak alebo tažoba na hrudniku.

Prejavom môze byť aj nočny kašel alebo kašel tesne po prebudeni.

V závažnejšich stavoch chorý obvykle nemôže vykonávať bežne činnosti a môže dôjsť až k zmodraniu kože. U niektorých chorých sa priznaky vyskytujú iba občas, napr. v určitých situáciach (pri fyzickej námahe, v chlade, pri kontakte s alergénom), iní môžu mať príznaky stále.

Zhoršovanie astmy sa prejavi častejšimi a viac zatažujúcimi príznakmi alebo častejšou potrebou uživania inhalačného lieku na rychlu úľavu.

Kedy navštíviť lekára?

• Ak sa domnievate, že máte astmu
• Pri pravidelných kontrolách, kedy lekár vyhodnotí stav astmy a pripadne upraví liečbu
• Ak pozorujete, že sa astma zhoršuje

Kedy vyhľadať okamžitú pomoc?

• Ak sa rýchlo zhoršuje dychavica a piskoty
• Ak nenastane ani po užiti inhalačného lieku rýchla úlava alebo ak je treba rychle pôsobiaci inhalačny liek použiť opakovane v priebehu dňa, pretože jeho účinok nie je dostatočný a nevedie k zmierneniu dychavice
• Ak sa objaví dychavica aj pri minimálnej telesnej námahe

Návšteva lekára – na čo sa pripraviť?

Lekár sa vás spýta na priznaky ochorenia a mnohé ďalšie okolnosti, vyšetri vás sluchom a urobi zakladné vyšetrenie. K potvrdeniu, že máte prieduškovú astmu, je nutné specializované vyšetrenie. Môže to byť vyšetrenie funkcie pluc, tzv. spirometria, kedy budete fúkat do trubice spojenej s pristrojom, ktorý vyhodnoti, koľko vzduchu v plucach zadržite a akou rýchlosťou ho dokážete vyfuknuť, ďalej vyšetrenie schopnosti priedušiek roztahovať sa (tzv. bronchodilatačný test)

Ako sa astma lieči?

Cielom liečby astmy je predisť dýchacím tažkostiam a častým záchvatom, zniziť počet návstev na pohotovosti a môct viest normálny život. Lekár vám môže predpisať lieky podávané inhalačne alebo v tabletach, ktoré potlačujú zápal priedušiek, a lieky na rozširenie priedušiek.

1. Pravidelne uživané lieky, ktoré je nutné uživať každy deň podla odporúčania lekára, udržujú astmu pod kontrolou a bránia vzniku záchvatov. Bez porady s lekárom tieto lieky neprestávate uzivat, ani naopak nezvyšujte ich dávky.

2. Pohotovostné lieky, ktoré by ste mali mať neustale pri sebe, vedú k rychlemu rozšireniu priedušiek a zmierneniu priznakov. Uživajú sa podla potreby, teda iba pri zachvate. Všimajte si, ako často musite tieto lieky uživať – je to ukazovatel, či je vaša astma pod kontrolou, alebo či sa zhoršuje.

Čo môžem robiť, aby som udržal(a) svoju astmu pod kontrolou?

• Vyhýbajte sa pobytu v zafajčenom alebo znečistenom prostredí
• Vytipujte spústače, ktoré u vás vyvolávajú priznaky astmy, a vyhýbajte sa im.
• Prestante fajčiť!
• Neprechladnite – v chlade sa chráňte pokryvkou nosa a úst.
• Uživajte predpísanú liečbu.
• Dodržiavajte pravidelné kontroly u lekára, aj keď vás momentálne nič netrápi.
• Konzultujte s lekárom, či použivate správne svoj inhalátor.
• Pri rozvijajúcom sa záchvate užite čo najskôr inhalačnú liečbu na okamžitú úlavu.
• Nechajte sa očkovať proti chripke a pneumokokom.
• Nie ste v tom sami – môžete sa deliť o svoje pocity s rodinou, priateľmi alebo s lekárom či pacientskymi organizáciami združujúcimi ludi s astmou.

Nezabudnite!

Astma je choroba, ktorá pri včasnom stanoveni diagnozy a správne vedenej liečbe môže byť uvedená do úplného pokoja. Pacient, ktorého choroba je pod tzv. úplnou kontrolou, nemusí o svojom ochorení prakticky vôbec vedieť a môže viesť celkom plnohodnotný život.

Alergie na rozne potraviny predstavujú stále častejší problém u detí, ale aj u dospelých. Udáva sa, že 3-6 % populácie má prejavy potravinovej alergie, u malých detí je výskyt ešte vyšší, odhaduje sa na 6-8 %. O alergii na potraviny hovoríme vtedy, ak sa jedná o abnormálnu imunitnú odpoved‘ organizmu na požitú potravinu. Prejavy alergie závisia od imunitného mechanizmu, ktorý sa podiel’a na ich vzniku. Včasné prejavy – tie, ktoré sa objavujú velmi rychlo po požití danej potraviny, sa vyskytujú pri IgE mediovanej alergii (kedy dochádza k nadmernej tvorbe špecifických IgE protilátok na danú potravinu/alergén). Neskoršie prejavy, objavujúce sa po niekoľkých hodinách až dňoch po konzumácii, sa vyskytujú pri non IgE alergii, na ktorej sa podieľajú iné imunologické mechanizmy. Samotné prejavy môžu byt rôzne – od miernych foriem reakcie až po veľmi závažnú anafylaktickú reakciu, ktorá ohrozuje život. Môžu postihovat rôzne orgány, prípadne aj viac orgánov naraz. Prejavy sú rozdielne u detí a dospelých, deti reagujú väčšinou na odlišné alergény ako dospelí.

Aké sú teda prejavy potravinovej alergie u detí?

U detí je potravinová alergia často prvým prejavom alergie, pričom následne dochádza k vzniku d’alšich ochorení, ako je atopický ekzém, alergická nádcha, bronchiálna astma. Alergické prejavy sa môžu objaviť už vel’mi skoro počas dojčeneckého obdobia. Zažívací trakt malých detí ešte nepiní dostatočne svoju bariérovú funkciu, je vyššia priepustnosť slizníc a pravdepodobne preto sa prvé prejavy objavujú práve u malých detí. 

• Najčastejšie potravinové alergény u dojčiat sú kravské mlieko a vajíčko, me-nej často pšeničná múka. 
• U malých detí sú vel’mi časté prejavy zo strany zažívacieho traktu – vracanie, krv v stolici, hnačky, ale aj zápchy, nechutenstvo, neprospievanie. S aler-giou na bielkoviny kravského mlieka sú u detí mladších ako 1 rok niekedy spojené aj prejavy výraznejšieho gastroezofágového refluxu, ktoré vznikajú ako dôsledok spätného návratu žalúdočného obsahu do pažeráka a ústnej dutiny (najčastejšie ide o vracanie, ale tiež neprospievanie, plač). Môžu byť prítomné kožné prejavy – najmä atopický ekzém. Niekedy sa môže objaviť bronchiálna obštrukcia (stiahnutie priedušiek so záchvatovitým kašľom) po požití potraviny, na ktorú je dané dieťa alergické. U väčšiny detí v priebehu niekol’kych rokov postupne prejavy alergie ustúpia.
• S vekom začínajú narastar alergické reakcie na arašidy, stromové orechy, ovocie a zeleninu a prejavy sú už podobné ako u dospelých. 

A aké sú prejavy potravinovej alergie u dospelých?

• Najčastejšími potravinovými alergénmi u dospelých jedincov sú ovocie, stromové orechy, zelenina, arašidy, sója, mak a sézam. V našich zemepisných šírkach sú menej časté reakcie na ryby a morské plody, pravdepodobne v dôsledku ich menej častej konzumácie. Medzi skryté alergény, na ktoré o rámci potravinovej alergie málo myslíme, patrí aj kontaminácia potravín ínými látkami, ktoré môžu byť príčinou alergie – ako napríklad plesňami (v orechoch, citrusoch), kontaminácia potravín antibiotikami, hmyzom (v koreninách). Aditiva (tzv. E-čka), ktoré sa pridávajú do potravín za účelom zlepšenia chuti, vône, farby, alebo trvanlivosti sú len veľmi zriedka príčinou pravej alergickej reakcie, ťažkosti spôsobujú skôr preto, že môže ísť o farmakologicky účinné látky
• Na rozdiel od detí alergia u dospelých je väčšinou celoživotná. K najčastejším prejavom patrí orálny alergický syndróm (viď dalej). Medzi d’alšie prejavy patria: kožné prejavy – svrbenie kože, žihl’avka, ekzémové prejavy o prejavy zo strany dýchacieho systému – nádcha, opuch nosovej sliznice, sťažené dýchanie a d’alšie prejavy bronchiálnej astmy, tráviace ťažkosti – nevoľnosť, plynatosť, bolesti brucha, hnačka a najzávažnejší život ohrozujúci stav je anafylaxia

OAS – orálny alergický syndróm

lde o vel’mi častý prejav potravinovej alergie u dospelých s už prítomnou inhalačnou alergiou. Prejavuje sa svrbením, pálením podnebia, prípadne opuchom pier a slizníc dutiny ústnej po požití rôznych druhov ovocia a zeleniny. Vo väčšine prípadov ťažkosti ustúpia spontánne. Tieto prejavy vznikajú v dôsledku podobnej štruktúry peľoch a potravinových alergénov. Hovoríme o tzv. skríženej alergii. Najčastejšie ide o podobnosť alergénov z peľu brezy a niektorých druhov ovocia a zeleniny. Tieto potravinové alergény sú väčšinou termolabilné, čo znamená, že tepelným spracovaním dochádza k zmene ich štruktúry a tým aj strate schopnosti alergizovať. Pacienti po požití tepelne upravených potravín nemajú žiadne ťažkosti. Poznáme ale aj alergény, ktoré vzdorujú tepelnej úprave, napr. termostabilny alergén zeleru. Fenomén skríženej reakcie sa nevyskytuje len medzi inhalačnými a potravinovymi alergénmi, ale tiež medzi rôznymi potravinami navzájom. Vzhl’adom k možnej nečakanej reakcii na tieto alergény je dobré o nich vediet.

Najčastejšie skrížené reakcie

breza – jablko, broskyňa, marhuľa, hruška, čerešna, lieskový oriešok, sója, zeler, mrkva, zemiak, paradajka, kari korenie

trávy – paradajka, pšenica, kiwi 

ambrózia – melón, banán, uhorka, cuketa, harmanček

palina – zeler, mrkva, petržlen, horčica, korenie, harmanček, slnečnicový olej

roztoče – roztoče morské plody, slimáky

Ostatné skrížené reakcie

latex – banán, kiwi, avokádo, mango, melón, papája, gaštan, zemiak, kôstkové ovocie

arašidy – strukoviny (sója, šošovica), orechy (mandle, lieskové orechy, kešu, pistácie), sézam

vlašské orechy – ostatné druhy orechov 

pšenica – jačmeň, žito

krevety – iné morské plody

kravské mlieko – kozie mlieko, ako aj mlieka iných cicavcov 

Anafylaxia

Anafylaxia je najzávažnejšia a najťažšia forma alergickej reakcie. Predstavuje multiorgánovú systémovú reakciu, ktorá je spôsobená uvoľnením rôznych chemickych mediátorov z buniek imunitného systému. Najčastejšou príčinou tejto život ohrozujúcej celkovej reakcie sú práve potraviny. Začína niekoľko sekúnd až minút po požití potraviny a prejavuje sa nevoľnosťou, malátnosťou, triaškou, bolesťami brucha, akútnou žihľavkou, opuchom hrtanu, sťaženým dýchaním, točením hlavy, poklesom krvného tlaku až stratou vedomia.

Námahou vyvolaná potravinová anafylaxia

Tento typ anafylaxie vzniká v súvislosti s požitím potraviny pred fyzickou námahou, ktorá inak u daného jedinca nepredstavuje alergén. Medzi najčastejšie alergény patrí pšeničná múka, ale tiež vajíčko, kravské mlieko, arašidy, ryby, morské plody, zeler. V prípade objavenia sa takéhoto typu anafylaxie je dôležité, aby pacient aspoň 5 hodín pred fyzickou záťažou vynechal inkriminované jedlo a vylúčil aj iné možné kofaktory ako alkohol, protizápalové lieky.

Diagnostika potravinovej alergie

Viac ako 20 % detí a dospelých sa sťažuje na nežiaducu reakciu po požití potravín. Vo vačšine prípadov sa ale nejedná o alergiu na potraviny. Aké iné problémy teda prichádzajú do úvahy?

1. Metabolické ochorenia

• Najčastejšia je intolerancia laktózy, pri ktorej organizmus nevie spracovat mliečny cukor. Často sa zamieňa za alergiu na kravské mlieko. Je podmienená chýbajúcim enzýmom laktázy rozkladajúcim mliečny cukor – laktózu. Intolerancia laktózy môže byt vrodená alebo získaná, napr. po hnačkovitom ochorení. Na rozdiel od alergie na kravské mlieko, kedy organizmus reaguje aj na malé množstvo bielkoviny kravského mlieka v strave, prejavy potravinovej intolerancie sú závíslé od množstva danej látky v prijatej potrave. Jedinec však toleruje skvasené kravské mlieko — napr. jogurty, kyslomliečne výrobky.
• Pri histamínovej intolerancii organizmus nevie dostatočne degradovat histamín a ďalšie biogénne amíny, čo má za následok prejavy ako pri alergickej reakcii na potraviny. Za odbúravanie histamínu z organizmu je zodpovený enzým diaminooxidáza a jeho nedostatok môže byt tak ako pri laktózovej intolerancii daný geneticky (len v 1-3% prípadov), alebo získaný (pri ochoreniach zažívacieho traktu). Základom liečby je eliminácia potravín bohatych na histamín ako aj ďalšie biogénne amíny (napr. tyramín) a liečba základného ochorenia, ktoré vyvolalo poškodenie črevnej sliznice. Prechodne je možné podávanie diaminooxidázy perorálne, potrebné je tiež vysadenie všetkych liekov, ktoré môžu znižovat aktivitu diaminooxidázy.
• Medzi pomerne časté ťažkosti patrí absencia enzymu cyklooxygenázy. U ľudí s poruchou tohto enzýmu sa stretávame s tzv. aspirínovou intole-ranciou, po požití salicylátov, ktoré sa vyskytujú v konzervovanom ovocí, zelenine, orechoch, káve a inych potravinách, ako aj v protizápalových liekoch (acylpyrín, ibuprofén). Intolerancia sa prejavuje podobne ako alergia bolesťami brucha, nevolnosťou, vracaním, nafukovaním, hnačkami, alebo celkovými príznakmi ako bolesti hlavy, migréna, nervozita a podráždenosť

2. Toxické reakcie

Môžu byť vyvolané vplyvom toxinov z baktérii (salmonelový enterotoxín, stafylokokovy toxín).

3. Ťažkosti vznikajúce ako reakcia na farmakologicky aktivne látky , ktoré sa nachádzajú v potravinách a vyvolajú prejavy ako pri alergickej reakcii – histamín (nachádza sa v rybách, tvrdých syroch, paradajkách, saláme, pive, víne), tyramín (zrejúce syry), alebo potraviny s obsahom látok uvoľňujúcich v organizme histamín – histaminoliberátory (sem patria paradajky, čokoláda, jahody).

4. Syndróm čínskej kuchyne – pod týmto názvom sa skrýva súbor príznakov ako bolesti hlavy, svalov, pocity slabosti, nevoľnosti, búšenie srdca, zvýšená kožná citlivost, u niektorých ľudí sťažené dýchanie. Spôsobuje ho glutaman sodný (E621), ktorý sa používa ako koreniaci a dochucovací prostriedok najmä v ázijskej kuchyni (ale nachádza sa napr. aj vo Vegete).

5. Svoju nemalú úlohu zohrávajú aj psychické faktory

Diagnostika potravinovej alergie je veľmi náročná, nakoľko neexistuje test, ktorý by potvrdil, alebo vyvrátil potravinovú alergiu. Základom správnej diagnózy je podrobná anamnéza t.j. podrobný rozbor prejavov v súvislosti s požitím potravín. Nápomocný je potravinový denníček , ktorý si pacient vedie, a ktory obsahuje presný zoznam požitych potravín a následných príznakov, ktoré sa objavia počas určitého obdobia.

Aké vyšetrenia môže pacient s podozrením na potravinovú alergiu očakávať? Podl’a mechanizmu vzniku alergie sa používajú rôzne testy. Pri IgE mediovanej alergii sa dokazuje prítomnosť protilátok v organizme pomocou kožných testov a to jednak komerčne dostupnými alergénmi, ale aj pomocou čerstvých potravín (tzv. prick na prick testy), ktoré majú pri niektorých alergénoch vačšiu vypovednú hodnotu. Dalej ide o vyšetrenie prítomnosti týchto protilátok z krvi. Hodnota špecifickych protilátok môže byt ale zyýšená aj bez prejavov potravinovej alergie, vtedy hovoríme o senzibilizácii (precitlivenosť bez chorobných príznakov, ktoré by súviseli s požitím potraviny). Doplňujúcim testom je stanovenie špecifickych IgE protilátok proti rekombinantným alergénom, pri ktorom sa určuje prítomnosť tychto protilátok voči viacerým alergénom nachádzajúcim sa v jednej potravine. Podľa ich prítomnosti vieme posúdiť riziko závažnej reakcie po konzumácii danej potraviny. U detí tiež slúži toto vyšetrenie na posúdenie nástupu tolerancie.

Pri non IgE mechanizmoch nemáme laboratórny test, ktorý by nám jednoznačne dokázal potravinovú alergiu. Ako pomocná metóda sa môžu použit náplasťové (epikutánne) testy, pri ktorých sa na chrbát nalepia náplaste s obsahom alergénov a odčítava sa oneskorená reakcia po 48-72 hodinách. Zatiaľ stále najdôležitejší na potvrdenie alergie je eliminačný a následne expozičný test (vylúčenie a znovuzavádzanie podozrivej potraviny). Diagnózu potravinovej alergie podporuje eliminácia alergénu aspoň na 2 týždne s následným ústupom ťažkostí. Následne je potrebné vykonať expozičný test, t.j. pacientovi sa podá daná potravina. Pri riziku závažnej reakcie po podaní sa test uskutočňuje počas hospitalizácie. Na vylúčenie psychologických vplyvov a potvrdenie potravinovej alergie je zlatým štandartom dvojito zaslepený expozičný test (ked‘ pacient, ani lekár vykonávajúci test nevie, či dostáva potravinu s alergénom, alebo bez alergénu – tzv. placebo).

Prevencia potravinovej alergie

Každá mamička chce zabezpečiť svojmu dieťaťu správny vývoj pri čo najväčšej eliminácii vplyvov vonkajšieho prostredia. Co môže urobiť pre zníženie rizika vývoja potravinovej alergie a následne d’alšich alergickych ochorení? V minulosti sa predpokladalo, že vyhybanie sa potravinovým alergénom v skorom veku a neskoršie zavádzanie tuhej stravy znižuje riziko vývoja alergie. Tento predpoklad sa ale nepotvrdil a v súčasnosti sa preto namiesto eliminácie potravín snažíme o navodenie tolerancie. Medzi základné preventívne opatrenia patria:

• Nie je odporučená žiadna eliminačná diéta matky počas tehotenstva a laktácie (výnimkou je, samozrejme, alergia matky na potravinové alergény). Samozrejmosťou by malo byt, aby budúca a dojčiaca mamička nefajčila a nepožívala alkoholické nápoje.
• Výlučné dojčenie sa odporúča 4-6 mesiacov.
• U detí, ktoré nemôžu byť dojčené a majú zyyšené riziko alergickych ochorení (rodičia alebo súrodenci majú alergiu) sa odporúča do veku 4-6 mesiacov podávanie extenzívnych kazeínovych, resp. parciálnych srvátkovych formulí (tzv. hypoalergénne mlieka). U nerizikových detí nie je dokaz o efekte hypoalergenných a hydrolyzovaných mliek v prevencii alergických ochorení.
  Podávanie hypoalergénneho mlieka u 7-mesačných a starších detí, ktoré už majú v strave bielkovinu kravského mlieka v inej forme, nemá význam (ani u rizikových detí).
• Postupné zavádzanie tuhej stravy je vhodné medzi 4. a 6. mesiacom života, najlepšie súčasne s dojčením. Podľa najnovších vysledkov výskumu tolerancia na potravinové alergény vzniká práve v tomto období. Prílišné odďaľovanie začiatku podávania niektorych potravín, napríklad vajcového bielka, ktoré sa doteraz odporúčalo po jednom roku, alebo rýb – po 2 rokoch, nemá význam.

Liečba potravinovej alergie

Základom liečby je dôsledná eliminácia všetkých potravín obsahujúcich daný alergén. U malých detí alergia väčšinou časom vymizne a je možné začat pridávať do stravy aj potraviny obsahujúce daný alergén. Predlžovanie tohto obdobia nemá zmysel, dieťa sa oberá o vyváženú stravu, chybajú vyživové stavebné prvky, vytvárajú sa nesprávne stravovacie návyky. U dospelých naopak je potrebná celoživotná diéta. Niekedy nielen na daný alergén, ale aj na skrížene reagujúce alergény. Je potrebné dávať si pozor aj na skrytú formu alergénov (dôsledne čítať zloženie – napríklad v rôznych sušienkach sa môže nachádzať vajíčko, oriešky, sója). Medikamentóznu liečbu zváži odborný lekár podľa klinických prejavov – najčastejšie sa podávajú antihistaminiká na zmiernenie svrbenia, zlepšenie prejavov atopického ekzému, pri žihľavke. Pri predchádzajúcich závažnych reakciách a riziku závažnej reakcie pri náhodnom požití alergénu v budúcnosti pacient dostáva adrenalín s autoinjektorom, ktorý si v prípade potreby vie podať sám. Vždy je ale oveľa lepšie dôsledne sa vyhýbať vyvolaniu takýchto prejavov, ako liečit následky požitia alergénu.

 Odstranenie alergnov a prevencia aiergických reakcií (režimové opatrenia)

Alergia na roztoče sa obvykle prejavuje svrbením a slzením očí, vodnatou nádchou, upchatým nosom, kýchanim, astmatickým kašľom alebo ekzémom. Ťažkosti trvajú viac-menej celoročne a príznaky sú najsilnejšie hlavne v noci a po prebudení. Roztoče sú okom neviditeľné článkonožce („pavúkovce“), ktoré sa živia šupinkami odumretej kože a iným organickým odpadom. V každej domácnosti ich žijú desiatky miliónov. Nájdeme ich v prachu, kobercoch alebo sedacích súpravách, ale najlepšie sa im darí v našom lôžku. Tam totiž majú vlhko a teplo, ktoré im svedčí a v ktorom sa rýchlo množia. Alergénom nie sú ani tak telíčka roztočov, ako ich výkaly. Jeden roztoč ich vyprodukuje stovky denne.

Ako sa vyhnúť roztočom?

1.Protiroztočové poťahy

V posteli trávime všetci približne tretinu svojho života. Práve tu sa však vyskytuje z celej domácnosti najviac roztočov a ich alergénov. Preto je potrebné v prvom rade venovat pozornost úprave lôžka Prvým dôležitym krokom je zabránit roztočovým alergénom, aby k nám prenikali z matraca a lôžkovín. Na to slúžia špeciálne protiroztočové poťahy. Roztočom uväzneným v týchto potahoch navyše čoskoro dôjde potrava a ich stavy sa začnú znižovať.
Nielen v spálni, ale najlepšie v celom byte je vhodné udržiavat vzdušnú vľhkost na úrovni 40-50 %. To je možné docielit použitím zvlhčovačov alebo, naopak, odvlhčovačov vzduchu. Vľhkost vzniknutú pri kúpaní, sušení bielizne alebo varení sa snažíme čo najskôr vyvetrat. V spálni vyvetráme pravidelne pred ustlaním lôžka. V byte sa snažíme obmedzit lapače prachu a roztočových alergénov — koberce, prikrývky, závesy a pod. Obzvlášt tie, ktoré nie je možné pravidelne prat. Pri nákupe sedacích súprav uprednostňujeme tie nečalúnené. Aby sa alergény neusadzovali ani na našom oblečení, ukladáme ho po vyzlečení do skrine.

2. Antiroztočové lôžkoviny

Pokiaľ si protiroztočové potahy nemôžeme zadovážit, situáciu môžu zlepšit antiroztočové lôžkoviny. Tie sú opatrené špeciálnou úpravou, ktorá aktívne znižuje, množstvo roztočov a ich alergénov v lôžku i v jeho okolí.

3. Prací prípravok proti alergénom

Ďalším náhradným riešením je pravidelne raz za dva mesiace prať vankúše i paplóny minimálne na 60 °C. Posteľnú bielizeň sa odporúča menit každý týždeň. Do čistej by sa mal prezliect i pacient. Do prania je možné pridávat prípravok určený na odstránenie alergénov. Pozor! Matrace, ktoré prat nie je možné, však zostanú zdrojom alergénov!

 
Pokiaľ sa kobercov alebo iných lapačov prachu nemôžeme zbavit, aspoň z nich často a dôkladne odstraňujeme alergény. Koberce a čalúnený nábytok vysávame kvalitným vysávačom s vysokým stupňom filtrácie. Ostatné textílie pravidelne perieme pri vysokej teplote, prípadne ich ošetrujeme čistiacim prípravkom proti alergénom. Podlahy i ostatné plochy, na ktoré sa práši, stierame vlhkou utierkou alebo špeciálnymi prachovkami, aby nedochádzalo k víreniu prachu. Alergik by nemal byt pri upratovaní prítomný, aby nebol vystavený zvýšenému množstvu alergénov. Ak to nie je možné, mal by použiť tvárovú filtračnú masku. Z rovnakých dovodov by nemal ležať na koberci ani skákať v posteli a ohadzovať sa vankúšmi.

4. Odstránenie textilných a plyšovych hračiek

Textilné a plyšové hračky sa rychlo znečistia prachom a roztočmi, preto by mali byt odstránené z postele. Môžeme ich nahradit prateľnými alebo umývateľnými hračkami. Odporúčaný tovar pri alergii na roztoče nájdete na: prealergikov.sk

Zopár zaujímavých faktov o atopickom ekzéme…
Atopický ekzém (dermatitída) postihuje približne 10 — 30 % detí, pričom jeho výskyt stále stúpa. V dospelom veku postihuje asi 2 —10% jedincov. Väčšinou začína v prvých mesiacoch a rokoch života a približne u pätiny pacientov prechádza aj do dospelosti. Vo všeobecnosti môže ekzém vzniknúť v ktoromkoľvek veku, avšak v dospelosti vzniká len zriedkavo.

Počas života sa lokalizácia ekzému na tele mení. U malých detí býva prítomný najmä na lícach, krku a v zhyboch končatín (lakte, podkolenné jamky), u dospelých sa vyskytuje skôr na tvári, krku, rukách, nohách. So stúpajúcim vekom sa intenzita prízna-kov väčšinou zmierňuje a určitá časť detí z ekzému „vyrastie“. Na druhej strane sa u týchto pacientov môže po dlhšej pauze ekzém objaviť opäť v dospelosti.
U detí s atopickým ekzémom v prvých mesiacoch a rokoch života často pozorujeme rozvoj alergickej nádchy, prípadne prieduškovej astmy v neskoršom veku. Ide o proces nazývaný ako alergický pochod.
Aj napriek tomu, že ekzém priamo neohrozuje človeka na živote, výrazné svrbenie dokáže významne znížiť kvalitu života. Kožné zmeny môžu jedinca spoločensky stigmatizovat‘ a hendikepovať. Netreba zabúdať ani na možné infekčné komplikácie, ktoré môžu byt‘ veľmi závažné.

Pôvod ekzému je multifaktoriálny. Aj napriek názvu „atopický“, ktorý naznačuje účast‘ špecifických protilátok pri jeho vzniku, sú tieto pravou príčinou u 30 — 40 % dojčiat a menej než u 10 % dospelých!
Ekzém sa vyskytuje najmä u detí, ktorých blízki príbuzní trpia na rôzne formy alergických ochorení, a to najmä astmu či alergickú nádchu.

Atopický ekzém sa niekedy nazýva aj atopická dermatitída. Je to chronické (dlhotrvajúce, neraz celoživotné) neinfekčné zápalové ochorenie kože, ktoré vzniká na základe nadmernej reaktivity imunitného systému. Aj v miestach bez klinických prejavov ekzému je koža postihnutá klinicky nevíditeľným (mikroskopickým) zápalom.

Základným faktorom, ktorý vedie k vysúšaniu kože (stratám vody z kože) je porušená ochranná bariérová funkcia kože, ktorá môže byt‘ daná geneticky.

Ekzém vzniká na základe kombinácie genetickej predispozície a faktorov vonkajšieho (vzdušné alergény, potraviny, dráždivé látky a iné) a vnútorného (hormóny, infekcie a iné) prostredia.

Aké sú klinické príznaky atopického ekzému?
Základné klinické príznaky atopického ekzému sú:

svrbenie (najmä v noci, čo u detí spôsobuje nespavosť a predráždenosť)

suchosť kože (len na niektorých miestach alebo aj na celom tete)

olupovanie kože v šupinkách

pľuzgiere

mokvanie obnažených plôch

drobné vyrážky

červené väčšie plochy chrasty

niekedy zhrubnutia (lichenifikácia) a depigmentácie (strata kožného farbiva) v miestach ložísk ekzému

Čo vyvoláva a zhoršuje klinické priznaky atopického ekzému?
Medzi najčastejšie atergické príčiny ekzému patria: Vzdušné alergény – pele, roztoče, plesne, alergény domácich zvierat. Potravinové alergény – najmä vajíčko, kravské mlieko, pšeničná múka, orechy, sója, med. Kontaktné alergény – kovy, vlna, kozmetika, parabény, ate aj liečivá (antibiotiká, peruánsky balzam, tanotín a i.)

Okrem alergénov zhoršenie ekzému môžu vyvolat‘ aj iné, nešpecifické podnety:

• časté kúpanie sa v horúcej alebo chlórovanej vode

• nevhodná, najmä parfumovaná kozmetika, prípadne pracie prostriedky

• oblečenie z vlny alebo syntetických materiálov

• rozpúšťadlá, rózne chemikálie, čistiace prostriedky

• prehriatie a nadmerné potenie počas fyzickej námahy, a to najmä pri nevhodnom oblečení, alebo pri pobyte na slnku, či počas horúčkových ochore-ní (napr. infekcie)

• niektoré dráždivé potraviny, ako napr. citrusy, kyslé potraviny, koreniny, kakao, pikantné jedlá a iné

• zvýšený psychický stres

• zvýšená fyzická námaha

• hormonálne vplyvy, napr. počas menštruácie a dospievania

• infekcie: baktérie (najmä zlatý stafylokok prítomný na koži pacientov s atopickým ekzémom), vírusy, plesne

• prerezávanie zubov u malých detí

• zmeny počasia, a to najmä vlhké, sychravé počasie

• očkovanie: niekedy možno prechodne pozorovať po očkovaní zhoršenie ekzému v dôsledku aktivácie imunitného systému, avšak samotná diagnóza ekzému nie je kontraindikáciou pre očkovanie. Deti s ekzémom by sa mali očkovať v čase stabilizácie ekzémových prejavov. Z tohto dôvodu je u detí s ťažkými formami ekzému niekedy potrebné vypracovat‘ individuálny očkovací kalendár.

Ako sa atopický ekzém lieči?
Cieľom liečby je obnoviť porušenú ochrannú funkciu kože, potlačiť atergický zápal v koži, zmierniť svrbenie a zabrániť vzniku komptikácií. Dôsledným dodržiavaním liečby a preventívnych režimových opatrení môžeme u váčšiny pacientov dosiahnuť kontrolu nad ekzémom a minimalizáciu jeho prejavov.

• Ideálna, univerzálna a absolútne účinná liečba aj napriek pokrokom medicíny neexistuje. V zásade treba priznať, že atopický ekzém sa nedá vyliečiť, ale pravidelnou liečbou dokážeme jeho priebeh stabilizovat‘ a minimalizovať, prípadne úplne odstrániť jeho príznaky

• Ochorenie prebieha typicky ako sínusoida. Obdobia relatívneho zlepšenia sa striedajú s obdobiami zhoršenia príznakov a ťažkostí. Niekedy je tento striedavý a menlivý priebeh pre pacienta aj lekára značne frustrujúci a vyčerpá-vajúci.

• Ekzém vyvoláva svrbenie. Následne sa pacient začne škriabať, čo vedie k zvýšenému uvoľňovaniu zápalových alergických mediátorov v koži a ďalšiemu zhoršeniu prejavov ekzému. Tak sa vlastne uzatvára bludný kruh, ktorý sa snažíme prerušiť liečbou.

• Liečba atopického ekzému je komplexná, kombinovaná a mala by byť prispósobená na mieru pre každého pacienta v závislosti od charakteru jeho ochorenia, príznakov a jeho potrieb.

• Aby sa dosiahla čo najlepšia kontrola
nad príznakmi, dôležité sú pravidelné kontroly u svojho lekára s prispôsobovaním liečby. Zároveň je dôležité, aby každý pacient dodržiaval odporúčané režimové opatrenia a pravidelne užíval lokálnu (krémy, masti, lóciá, roztoky), ako aj systémovú liečbu (tabletky, sirupy a i.) podl’a odporúčaní svojho lekára.

• Len na základe kombinácie — režimové opatrenia + diétne opatrenia + pravidelné užívanie a aplikácia liečby — možno dosiahnuť kontrolu nad ochorením, minimalizovať obdobia vzplanutia príznakov a zlepšit‘ kvalitu života.

• Aj pri najlepšej liečbe je potrebné eliminovat‘ rizikové a provokujúce faktory z prostredia alebo stravy.

• Pacient, ktorý podceňuje svoje príznaky a nelieči sa, vystavuje sa riziku chronických a „neestetických“ zmien (jazvy, zhrubnutia kože, strata kožného farbiva), ako aj infekčných komplikácií (napr. infekcie zlatým stafylokokom, herpetické infekcie kože, a i.).

Akými opatreniami môžem účinne podporíť liečbu predpísanú lekárom?
Základným a najdôtežitejším opatrením je pravidelné premasťovanie kože rôznymi zvláčňujúcimi prípravkami, ktoré nazývame emolienciá (telové mlieka, krémy, masti, emulzie, gély a podobne). Emolienciá zlepšujú hydratáciu kože, obnovujú kožný ochranný film, zabraňujú odparovaniu vody a zlepšujú elasticitu kože.

Aplikujú sa niekol’kokrát (pri akútnom zhoršení čím častejšie, tým lepšie) denne v relatívne tenkej vrstve bud‘ na celé telo, alebo na miesta so zvýraznením suchosti, prípadne s ekzémom. Ich mastnost‘ sa určuje podl’a stupňa suchosti pokožky a tolerancie pacienta, ako aj podl’a dennej doby a ročného obdobia.

Pacienti väčšinou uprednostňujú menej mastné prípravky, hoci mastnejšie sú väčšinou účinnejšie. Výrobky by nemali obsahovat‘ konzervačné látky (napr. parabény), farbivá či vonné látky. Pre zlepšenie účinku emoliencií sa do niektorých prípravkov pridávajú rôzne látky s protisvrbivým a protizápalových účinkom (napr. gáfor, mentol, oxidy zinku), resp. látky na zlepšenie hydratácie kože (napr. urea).

Ráno si môže pacient aplikovať krémy a telové mlieka, večer prípravky mastnejšie (masti, mastné krémy), v letnom období l’ahké hydratačné a chladivé prípravky v zimnom naopak mastnejšie prípravky. Emolienciá sa aplikujú nielen na postihnutú kožu, ale aj na miesta bez viditel’ných ekzémových prejavov. Kedže nie každý pacient musí tolerovat‘ ktorýkoľvek prípravok, vhodné je vyskúšať ho na malú plochu kože po dobu minimálne 3 dní a až po dobrej tolerancii ho nanášať na plochy väčšie, prípadne celé telo. Tolerancia emoliencií môže závisieť aj od štádia ekzému (napr. pri akútnom zhoršení niektorí pacienti netolerujú mastnejšie prípravky). Na rozdiel od protizápalovej lokálnej liečby je aplikácia emoliencií bez obmedzení, pred ich aplikáciou sa odporúča umyt‘ si ruky, aby si pacient nezaniesol do postihnutých miest prípadnú infekciu.

Emolienciá je najlepšie aplikovať do niekol’kých minút (pravidlo 3 minút) po sprche alebo kúpeli, kedy je koža najlepšie pripravená na vytvorenie ochranného filmu. Tieto prípravky vytvárajú na koži ochranný tukový film a zároveň ju hydratujú, udržiavajú v nej vodu, obnovujú porušenú ochrannú bariérovú funkciu kože, podporujú jej regeneráciu a chránia pred vysúšaním.
Vhodné sú aj prípravky s obsahom niektorých prírodných protizápalových a imunomodulačných látok (napr. beta-glukány — imunoglukán, konopný olej, nechtík lekársky, repík lekársky). Častý kúpeľ nie je vhodný, ked’že kožu vysušuje. Pri výraznej suchosti kože možno raz za čas použiť kúpel‘ s pridaním špeciálnych olejov do vody. Niekedy možno skúsiť aj kúpel‘ s pridaním ovsených vločiek, pšeničných otrúb, pripadne škrobu, niektorych byliniek prípadne čajovníkového oleja. Vhodné je krátke sprchovanie, avšak nie horúcou vodou, ktorá tiež pokožku vysušuje. Teplota vody by nemala byt‘ vyššia ako 35 — 37°C a dľžka trvania sprchy / kúpel’a by nemala byt‘ dlhšia ako 15 minút. Najvhodnejšia je sprcha v trvaní 3-5 minút.

Vhodné je používať špeciálne sprchové gély a prípravky pre ekzematikov, ktoré sú neparfumované, majú optimálne pH, nevysušujú a nedráždia kožu. Bežné mydlá by sa pri ekzéme nemali používať. Po sprche sa koža má šetrne usušiť, najlepšie prikladaním uteráka / osušky bez výrazného trenia.
Vhodné je oblečenie z prírodných materiálov – bavlny. Absolútne nevhodné sú syntetické materiály a vlna, ktoré dráždia kožu a provokujú príznaky ekzému. K dispozícii sú aj odevy zo špeciálnych prírodných materiálov určené pre l’udí s chronickými ochoreniami kože. Odev by mal byt‘ voľný a nie tesný, pri ktorom dochádza k odieraniu kože. Na pranie sa majú používať nedráždivé pracie , prostriedky bez aviváže.
Zo športov volíme skôr tie, pri ktorých nedochádza k výraznému poteniu. Nevhodné sú športy v prašnom prostredí. Potrebné je vyhýbať sa extrémnym poveternostným a klimatickým podmienkam (mráz, pobyt na silnom slnku, horúce a vlhké počasie). Pobyt na slnku by mal byť u pacienta s ekzémom uvážený. Samozrejmosťou je použitie krémov s ochranným faktorom, pričom uprednostňujeme krémy s tzv. fyzikálnym filtrom. V domácnosti a okolí ekzematika je nevhodné fajčiť, pričom samotný pacient by mal byť tiež nefajčiar. Ak je pacient alergický na rôzne vzdušné alergény (pele stromov, burín, tráv, obilnín, plesne, roztoče, alergény domácich zvierat), je potrebné dodržiavat‘ opatrenia znižujúce kontakt s týmito alergénmi (napr. čističky vzduchu, protiroztočové povlaky na periny, peľové siete do okien).
Ak pacient spozoroval, že po istých potravinách sa ekzém zhoršuje, je potrebné ich vylúčit‘ zo stravy, a to často aj potraviny so stopovým množstvom alergizujúcej zložky. Niekedy je vhodné si viest‘ potravinový denník, v ktorom si pacient značí stravu a príznaky ekzému. U podstatnej časti ekzému totiž dochádza k zhoršeniu príznakov až v priebehu 24 — 48 hodín po konzumácii danej potraviny, a na odhalenie tohto vzt’ahu slúžia práve denníky. Rôzne laboratórne vyšetrenia a kožné testy často neprinášajú zásadné informácie pre pacienta a netreba mat‘ od nich vel’ké, neprimerané očakávania a nádeje.
Všeobecné diétne opatrenia: Ak pacient nemá jasne dokázanú potravinovú alergiu, jeho strava by mala byt‘ pestrá a prakticky bez obmedzení. Vhodné je vyhýbať sa niektorým „univerzálnym“ dráždivým jedlám ako sú citrusy, orechy, kakao a čokoláda, pikantné a korenené jedlá, zrejúce a kyslé potraviny. Ich tolerancia je individuálna u každého pacienta.
Pri výrazných prejavoch ekzému je vhodná aj pravidelná kúpeľná liečba. Dôležité je dodržiavanie dostatočného pitného režimu. Niektorí autori odporúčajú akupunktúru, psychoterapiu či lymfodrenáže, ktoré môžu mať u niektorých pacientov dobrý efekt.

Aké doplnkové prípravky možno použiť v liečbe atopického ekzému?
Ide o prípravky na prírodnej báze, ktoré vhodne doplňajú liečbu ekzému a sú bezpečné pri správnom dávkovaní aj pri dlhodobom podávaní.

Prírodná lokálna imunomodulačná liečba: zaujímavou skupinou prírodnej lokálnej liečby, ktorá vhodne dopľňa liečbu protizápalovú, sú prípravky s obsahom beta-glukánov (napr. imunoglukán). Beta-glukány pri lokálnej aplikácii zlepšujú regeneračné procesy v koži, aktivujú tvorbu kolagénu a majú antioxidačné a protizápalové účinky. Na alergický zápal vplývajú na základe svojho komplexného imunomodulačného účinku. Tieto prípravky možno aplikovať dlhodobo a bez obmedzení.
Z iných prírodných prípravkov možno skusiť masti a krémy s pridaním konopného oleja alebo extraktov z konopy siatej, extraktov z nechtíka lekárskeho alebo repíka lekárskeho.
Vitamín D je významný vitamín rozpustný v tukoch. Mnohé štúdie dokázali, že u ťažkých foriem atopického ekzému je nedostatok vitamínu D v organizme a jeho podávanie môže zmiernit‘ príznaky ekzému a napomôcť dosiahnutiu kontroly nad ochorením. Vitamín D je pri správnom dávkovaní vhodným dopinkom stravy u pacientov s atopickým ekzémom.  

Polynenasýtené mastné kyseliny majú významnú úlohu v ľudskom organizme. Niektoré štúdie naznačili pozitívny efekt ich podávania u pacientov s atopickým ekzémom, a to vo forme výživových do-pinkov (omega-3-polynenasýtené mastné kyseliny, olej z pupalky), ako aj v mastiach a krémoch.
Zinok je významný minerál, ktorý má v organizme dôležité funkcie. Pacienti so stredne ťažkým a ťažkým atopickým ekzémom často trpia na jeho nedostatok, a preto je možné u nich podávat‘ zinok (ev. tiež selén) ako dopinok výživy.
Probiotiká sa tiež môžu použiť v komplexnej liečbe atopického ekzému. Niektoré štúdie naznačili ich pozitívny vplyv na zlepšenie prejavov ekzému.

Aká je prevencia vzniku atopického ekzému a jeho komplikácií?
Mnohé štúdie skúmali rôzne formy prevencie vzniku atopického ekzému v detskom veku. lstý efekt bol pozorovaný pri užívaní probiotík, hoci posledné štúdie priniesli skôr skeptické výsledky. Dôležitým a zatiaľ aj nenahraditelným preventívnym opatrením je výlučné dojčenie počas prvých 4 — 6 mesiacov života.
U rizikových detí (deti, ktorých rodič alebo súrodenec trpí na alergické ochorenie) sa pri nemožnosti dojčenia v prvých mesiacoch života (do 4. – 6. mesiaca) odporúča používať tzv. hypoalergénne náhradné mliečne prípravky. Sú to „umelé mlieka“ s čiastočným štiepením srvátky mlieka s prívlastkom H.A.. Hypoalergénne mliečne prípravky sú určené výhradne na prevenciu vzniku potravinovej alergie a ekzému. Ak má dieťa už klinické prejavy alergie na bielkoviny kravského mlieka, podávame špeciálne dietetické mliečne prípravky.

Preventívne diéty matky (počas tehotenstva alebo dojčenia) ani vyhýbanie sa a odkladanie zavádzania „alergizujúcich“ potravín v prvom roku života dieťaťa žiadny preventívny účinok nemajú a nie sú v súlade s odporúčaniami odborných spoločností.
Medzi odporúčané postupy v prevencii komplikácií ekzému patrí aj očkovanie proti ovčím kiahňam (ak ich už pacient neprekonal). To sa dá zrealizovat‘ jednak v rámci povinného očkovacieho kalendára (spolu s očkovaním proti osýpkam – ružienke – mumpsu v jednej vakcíne), prípadne sa vakcína aplikuje samostatne podl’a oficiálnych odporúčaní.

Čo je imunita a ako sa vyvíja oslabená imunita?
Slovo imunita pochádza z latinského immunitas. Imunitný systém predstavuje vel’mi zložitý mechanizmus. Jeho hlavnou úlohou je udržanie rovnováhy vnútorného pro-stredia organizmu a s tým spojená ochrana:

• pred rôznymi vonkajšími škodlivinami (mikroorganizmy — vírusy, baktérie, plesne, parazity, ale aj alergény)

• vnútornými vplyvmi (nádorové alebo odumreté bunky)

Následkom porušenia tejto rovnováhy môžu byt‘:

• ochorenia spojené so zníženou funkciou imunitného systému (imunodeficiencie)

• ochorenia spojené s prehnanou reakciou imunitného systému (sem patria alergie a autoimunitné ochorenia)

Mechanizmy imunity môžme rozdelit‘ na nešpecifické (prirodzené, vrodené) a špecifické (adaptívne, získané). Ide o vel’mi komplikovaný systém buniek a rôznych látok, ktoré vzájomnou spoluprácou zabezpečujú rozoznávanie škodlivín, ich zničenie a odstránenie.

Základné charakteristiky zložiek imunity
Nešpecifická imunita

• vývojovo staršia

• rýchla reakcia na podnet, nezávislá od druhu podnetu (antigénu)

• patria sem granulocyty, monocyty, makrofágy, dendridické bunky, NK bunky, komplement, interferóny, rôzne d’alšie proteíny

• bez imunologickej pamate

Špecifická imunita

• vývojovo mladšia

• aktivuje sa až po stretnutí s konkrétnym podnetom (antigénom), k úplnemu rozvoju odpovede dochádza za niekolko dní až týždňov

• patria sem T lymfocyty, B lymfocyty, imunoglobulíny (protilátky)

• vytvára sa imunologická pamať

Imunita dieťaťa sa vyvíja už počas tehotenstva. Postupne sa tvoria jednotlivé zložky nešpecifickej aj špecifickej imunity, ktoré sa po narodení ďalej vyvíjajú.Vzhľadom k nezrelosti imunitného systému sú malé deti náchylnejšie na infekcie.

Prejavuje sa to zvýšenou frekvenciou infekcií, najmä ak sa dieťa nachadza v prosredí s vyšším výskytom mikroorganizmov (detský kolektív, často chorý starší súrodenec). To ale ešte neznamená, že dieťa trpí skutočne poruchou imunity.

Oslabená imunita sa môže vyskytovať z viacerých dôvodov:

• vrodené (primárne) imunodeficiencie – sú to väčšinou veľmi závažné ochorenia podmienené genetickými poruchami, ktoré sa zvyčajne prejavujú už v prvom roku života častými ochoreniami s ťažkým priebehom
• získané, tzv. sekundárne imunodeficiencie – vznikajú až počas života dieťaťa, sú v porovnaní s primárnymi ochoreniami oveľa častejšie a ich príčiny sú rôznorodé

Každé podozrenie na poruchu imunity vyžaduje skoré odborné imunologické vyšetrenie s cieľom potvrdiť alebo vylúčiť imunodeficienciu a nastaviť adekvátnu liečbu, znížiť frekvenciu a závažnosť infekcii a zamedziť vzniku trvalých následkov. 

Najčastejšie ochorenia u detí v predškolskom veku
V súčasnosti sú najčastejšími ochoreniami detí v skorom detskom veku infekcie dýchacích ciest, po nich nasledujú hnačkové ochorenia, infekcie močových ciest a kožné infekcie. V poslednom období sa do popredia dostávajú alergie so svojím širokým spektrom klinických prejavov.

Rozdelenie infekcií dýchacích ciest:

Infekcie dýchacích ciest môžeme rozdeliť podľa viacerých hľadísk — podľa lokality postihnutia, podla druhu vyvolávatela, priebehu ochorenia, komplikujúcich faktorov.

Podl’a lokality postihnutia delíme respiračné infekcie na zápaly horných dýchacích ciest a dolných dýchacích ciest. Zápaly dolných dýchacích ciest (zápal priedušnice, priedušiek a pľúc) tvoria len 5 % všetkých infekcií dýchacích ciest. Najčastejšie sa u detí jedná o zápaly horných dýchacích ciest (nosa, mandlí, ucha, hrtana). Tieto infekcie spravidla nemávajú závažný charakter a zriedka ohrozujú život dieťaťa, avšak ich opakovanie a zdľhavý priebeh znepríjemňujú kvalitu života dieťaťa.

Podľa vyvolávateľov rozdeľujeme infekcie dýchacích ciest na vírusové, bakteriálne, atypické, hubové a parazitárne.

90-95 % akútnych infekcií dýchacích ciest je vyvolaných vírusmi. Len u 5-10 % všetkých infekcií dýchacieho traktu je prvotným vyvolávatel’om baktéria.

Ďalšími vyvolávateľmi môžu byť tzv. atypické baktérie — Mykoplazmy a Chlamýdie, u detí s oslabenou imunitou aj rôzne huby a parazity. Často dochádza ku komplikáciám priebehu vírusových infekcií sekundárne bakteriálnou infekciou, v dôsledku následného osídlenia oslabeného organizmu a porušenej sliznice dýchacích ciest vírusmi. Výsledkom je komplikovanejší priebeh ochorenia a šírenie infekcie do okolitých tkanív.

Podľa doby trvania delíme infekcie dýchacích ciest na akútne, v prípade častého opakovania akútnych infekcií hovoríme o recidivujúcich infekciách, pri trvaní nad 3 mesiace o infekciách chronických.

Aké sú klinické príznaky ochorení dýchacích ciest?

celkové príznaky: zvýšená teplota až horúčka, únava, slabosť, ospalosť, zimomravosť, nekľud, mrzutosť, schvátenosť, bledosť a premodrávanie z nedostatku okysličenia organizmu, bolesti hlavy, kľbov a svalov, nechutenstvo, neprospievanie – jednotlivé prejavy sú u rozličných ochorení vyvinuté rôzne

lokálne príznaky: podľa postihnutého orgánu sú uvedené v tabuľkách

Možnosti prevencie infekcií dychacích ciest

Medzi základné spôsoby prevencie ochoreni dychacich ciest patri správna Zivotospráva – dostatočný pitný režim, strava bohatá na vitaminy, minerály, stopové prvky a vlákninu, strava s obmedzenim tukov, korenin a cukrov. Dôlezitou súčastou je primeraná pohybová aktivita dieťaťa (rôzne druhy sportov – ako je napr. plávanie, bicyklovanie, beh, turistika), dostatok spánku, pravidelny pobyt na cerstvom vzduchu v prírode za každého počasia, prospešný je aj pobyt pri mori.

Veľmi dôlezitá je dôkladná hygiena a pravidelné otužovanie dieťaťa – striedavymi sprchami, saunovanim, primeranym oblečenim v danom ročnom období, spánkom pri otvorenom okne.

Okrem fyzickej aktivity je podstatná aj psychická pohoda dieťaťa a rodiny, snaha o elimináciu stresovych faktorov, ktoré negativne ovplyvňujú obranyschopnost organizmu.

Ďalším zo základných zásad má byť snaha o zdravé byvanie – dostatočné vetranie bytu a primeraná teplota a vlhkosť v byte, minimalizácia prašnosti, eliminácia pasivného fajčenia u dieťaťa a klimatizácie.

V čase zvyseného vyskytu infekcií dýchacích ciest je potrebné vyhybať sa miestam s vysokou

koncentráciou ľudi, zvýšiť prijem vitaminov a prirodnych imunomodulačnych látok. Učinnú ochranu proti chripke dokaze poskytnúť očkovanie. U deti s častymi infekciami dychacích ciest v predchádzajúcom období, je vhodná na posilnenie odolnosti imunomodulačná liečba, predovšetkým z prirodných zdrojov.

Opakované infekcie dychacieho systému a poruchy imunity. Co je bežná chorobnosť dieťaťa?

Ochorenia dychacieho systému patria medzi najčastejšie choroby detského veku. Až 6-10 % deti pred dovršením 6. roku trpí na opakované infekcie dychacích ciest, pričom rozoznávame dva vrcholy ich vyskytu:

• vek 6 – 2 mesiacov – dieťa spotrebovalo ochranné protilátky, ktoré získalo od matky pred narodenim a ešte sa plne nerozvinula tvorba jeho vlastných protilátok
• zaradenie dieťaťa do detského kolektivu (škôlka, škola) – vysoká expozícia voči rôznym infekčným ochoreniam od deti v kolektive.

Deti do 5 rokov sú postihnuté predovšetkým virusovými infekciami, v školskom veku začnú prevládať infekcie bakteriálne.

Veľmi často sa v praxi stretávame s recidivujúcimi (opakovanými) infekciami dýchacich ciest. Prevažujú najma ochorenia horných ciest dychacích (nosová a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a asi u 10-30 % detí pozorujeme aj zápaly dolných dýchacích ciest.

Opakované, ale ľahké infekcie najmä horných dýchacích ciest (napr. nádcha) sú v detskom veku fyziologické (bežné) a u velkej časti deti nie je potrebné ďalšie vyšetrovanie dieťaťa.

Ovela dôležitejšie ako samotná frekvencia infekcii dýchacích ciest je:

• charakter tychto infekcií – vážnejšie sú tie, ktoré sú sprevádzané pretrvávajúcou vysokou teplotou a zhoršením celkového stavu dieťaťa
• trvanie – vážnejšie sú tie, ktoré trvajú viacej dní a len pomaly dochádza k zlepšeniu klinického obrazu
• odpoveď na antibiotiká a ostatnú symptomatickú liečbu – vážnejšie sú vačšinou tie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu a aj napriek podávaniu antibiotika nedochádza k ústupu ťažkosti
• druh vyvolávajúceho mikroorganizmu – vážnejši je nález nezvyčajných baktérii prípadne mikroorganizmov, ktoré u dieťata s dobre fungujúcim imunitným systémom nie sú schopné vyvolat‘ ochorenie
• vznik komplikácií – napr. chronicky zápal prinosových dutín, perforácia bubienka pri zapale stredoušia.

V pripade, ak sú infekcie vážnejšie, môžu u malej časti pacientov signalizovať poruchu imunity. Na obávané vrodené poruchy imunity vačšinou trpí len veľmi malé percento detí s opakovanymi infekciami dýchacích ciest a u väčšiny deti naopak obyčajne nenájdeme žiadne iné vážnejšie ochorenie.

Vyšetrenie pediatrom a následne detskym imunologom je potrebné pri tychto varovných priznakoch:

Možnosti ovplyvnenia imunitného systému v detskom veku

V súčasnosti máme viacero možnosti, ako ovplyvniť miernejšie poruchy imunitného systému v detskom veku pomocou rôznych látok prirodného pôvodu. Ide väcsinou o účinné látky, ktoré do imunitného systému dieťaťa zasahujú nešpecificky na rôznych úrovniach.

Sú buď voľno predajné, alebo sú viazané na predpis pediatrom. Viacero z nich má dokázateľny učinok aj na infekcie dýchacieho systému.

Medzi najvýznamnejšie účinné látky prirodného pôvodu dostupné u nás patria:

• • bakteriálne imunomodulátory: Sú to látky obsahujúce zložky baktérií, ktoré najčastejšie spôsobujú infekcie dýchacích ciest. Ide o často používané lieky pri recidivujúcich infekciách dýchacích ciest, nemožno ich však paušálne odporuciť všetkym deťom s vyššou chorobnosťou. Nie sú to voľnopredajné lieky, ich použivanie je vhodné až po detailnešom vyšetreni imunity a odporučeni odbornym lekárom.
• biologicky aktivne polysacharidy: Ide o skupiny veľmi účinnych prírodných látok, ktoré sú súčasťou buňkových stien húb a niektorych rastlin. Majú mnohoraký výrazný imunomodulačný účinok (viď ďalej). V detskom veku je najvýznamnejšim predstaviteľom na našom trhu prípravok Imunoglukan P4H® spoločnosti Pleuran.
• probiotiká a prebiotiká: Probiotiká sú živé baktérie, ktoré ovplyvňujú správne zloženie črevnej mikroflory. Prebiotika sú nestráviteľné latky, ktoré podporujú rast probiotik a podporujú vhodné osídlenie čriev. Imunitný systém ovplyvňujú priamo aj nepriamo.
• prípravky z Echinacey: Význam majú skôr pri akútnych infekciách dýchacieho systému, ich preventivný vplyv na opakované infekcie je maly. Ich dlhodobé úživanie sa neodporúča.
• systémová enzymoterapia: Ide o zmesi enzymov prirodného pôvodu. Na imunitný systém vplyvajú na viacerých úrovniach.
• minerály (najmä zinok a selén): Ich obsah v strave má dokázateľny účinok na imunitný systém a jeho optimálne fungovanie.
• vitamíny (vitamin C, A, E): Vitamín C má vyznam aj v liečbe akútnych či opakovaných infekcií dýchacieho systému, pričom výhodné je jeho synergické (čize posilňujúce) pôsobenie napr. s imunoglukánmi (pripravok Imunoglukan P4H°).

Alergia je neprimeraná reakcia organizmu na alergény.

Poškodzuje telo a spôsobuje alergické ochorenie. Medzi alergény patria aj peľ rastlín. Vyvolávajú polinózu (sennú nádchu), ktorá sa prejavuje svrbenim v nose ci v krku, kychanim, nádchou alebo upchatim nosa, svrbenim, začervenanim a slzenim oči, niekedy bolestou hlavy.

V tažšich pripadoch sa möže pridružiť aj astma ťažké hvizdavé dychanie). Pri pelovej alergii môže dochadzat aj k alergickým reakciam na niektore potraviny.

Ktoré pely a kedy vyvolávajú alergiu?

Peľovou alergiou trpí 40 % Európanov.

Polovicu pripadov majú na svedomí peľ tráv (seno), ďalsie peľ drevin, bylín a obilnin.

Väčšina pelových alergikov sa ale nemusi bat rezanych kvetov a iných kvetov, ktoré opelujú včely (napr. ovocné stromy, okrasné kriky, ktorych peľ nie je prenašany vzduchom).

Senná nádcha je typickym sezónnym ochorenim, prejavujúcim sa v čase, keď sa v ovzduši vyskytujú peľ, t.j. na jar a v lete. Označuje sa ako peľová sezóna a trvá až 10 mesiacov v roku.

Ako sa pred peľovou alergiou chránit?

Peľové zrná sú vel’mi malé, voľnym okom ich tažko uvidíme.

• Sledujte peľové spravodajstvo a snažte sa zostať v uzavretých miestnostiach, keď je koncentrácia peľu v ovzduši vysoka. Pocas peľovej sezóny menej vetrajte (len skoro ráno alebo kratko po daždi), tym zabranite vniknutiu alergénov do miestnosti. Pomôct môze aj čisticka vzduchu, alebo instalácia protipelovej site do okien.
• Peľ priľne na koži, vlasoch a oblečeni. Preto si po prichode domov umyte ruky a tvár a prezlečte sa. Častejšie si umyvajte vlasy a perte oblečenie.
  Nesušte bielizen vonku.
• Pelov v domácnosti sa zbavíte aj častejšim vysávanim kobercov a umyvanim podláh.

Peľové spravodajstvo pre Slovenskú republiku: https://www.alergia.sk/pelovespravodajstvo

Pravidelné výplachy nosa konvičkou

Rhino Horn™

• pôsobia ako prevencia a zmiernujú priebeh zápalu prinosových dutín
• zvyšujú odonosť slizníc nosa proti bakteriálnym a vírusovym infekciam
• odstraňujú z nosa prach a peľ a tak zmiernujú obtiaže pri alergii
• pomáhajú po chirurgickych vykonoch v oblasti nosa
• prirodzene uvolňujú nos pri beznej nádche
• pomáhajú pri pocite neprijemného suchého nosa
• môzu pomôct tehotnym ženám, ktoré majú nepriechodny nos v dôsledku hormonálnych zmien
• posilnujú prirodzené distiace mechanizmy dychacích ciest.

Vyplachovanie nosa pomocou konvičky Rhino Horn™ je pohodlny a šetrny spôsob odstránenia hlienu, prachu a iných cudzorodých častíc z nosovej oblasti. Postup je jednoduchý a nemá žiadne nežiadúce vedlajšie účinky.

Táto metóda je veľmi účinná pri prevenci a liečbe bežných zápalov horných ciest dychacích ako aj akútnych či chronických zápalov prinosových dutín.

Výplach nosa konvičkou Rhino Horn™ je prirodzenou a veľmi účinnou alternatívou k použivaniu bežnych kvapiek a sprejov do nosa.

Nosní polypy

CO JSOU NOSNI POLYPY?Nosní polypy jsou projevem jednoho z typu chronického zánětu přínosových-paranasálních dutin. Polypy jsou vychlípky sliznice dutiny nosní a vedlejších dutin, které jsou vyplněny otokem a zánětlivými buňkami. Jde o zánětlivé, tedy nezhoubné onemocněni, které však výrazně snižuje kvalitu života pacientu. Tato nemoc postihuje téměř 5 % populace a může být sdružena s prúduškovým astmatem.

PŘÍČINA VZNIKU NOSNÍCH POLYPŮ

Ani přes současný intenzivní výzkum není příčina vzniku polypu dosud zcela objasněna. Na rozvoji onemocnění se může podílet celá řada faktorů včetně dědičnosti. Polypy se častěji vyskytují u nemocných s cystickou fibrózou a nesnášenlivostí salicylátú.

PŘÍZNAKY NOSNÍCH POLYPŮ

Polypy, které se postupně zvětšují, způsobují zhoršování nosního dýchání. V pokročilém stádiu je dýchání nosem zcela znemožněno, což pacienta výrazně omezuje v běžném životě. Nemocní rovněž trpí nedostatkem kvalitního nočního spánku.

Dalším typickým příznakem je porucha čichu (jeho zhoršení až úplné vy-mizení), se kterou je často spojena porucha chuti. Na omezeni čichu se podílejí spolu s ucpaným nosem i látky, které vznikají jako produkty zánětu.

Pacienty často obtěžuje vodnatá sekrece z nosu, tlak v obličeji či bolesti hlavy. Některé pacienty navíc sužují opakované akutní záněty dutin.

Není divu, že veškeré tyto obtíže mohou vést k poruchám nálady a u pa-cientú s chronickým zánětem vedlejších nosních dutin je dokonce prokázán zvýšeny výskyt depresi.

STANOVENÍ DIAGNOZY

Postupné zhoršování obtíži přivádí nemocného k otorinolaryngologovi – specialistovi na nemoci ušní, nosní a krční. Vyšetření začíná podrobným rozhovorem, který je zaměřen a trvání a charakter obtíži, výskyt přidružených onemocnění, výskyt nosních polypů v příbuzenstvu. Vlastni vyšetřeni (rinoskopie) je dnes obvykle doplněno endoskopii dutiny nosní. Toto vyšetření je nebolestivé a většinou spolehlivé potvrdí diagnózu. V některých případech (zejména u jednostranných polypů) je nutno odebrat malý kousek tkáně k vyšetřeni, aby mohlo byt vyloučeno nádorové onemocnění, které je naštěstí vzácné. Pro určení rozsahu onemocnění může lékař indikovat zobrazení vypočetní tomografií.

LÉČBA

Na prvním místě je vždy léčba pomocí lékú. Používají se medikamenty, které mají silný protizánětlivý účinek – kortikosteroidy. Jde o hormonální přípravky, což může u mnoha nemocných vyvolat určité obavy. Je třeba zdůraznit, že tyto léky v současnosti používáme zejména v lokálním podání – tedy aplikují se ve formě spreje přímo do nosu. U pokročilych stadií nosních polypů nebo před plánovanou operací může někdy lékař indikovat i krátkodobou léčbu kortikosteroidy v tabletách.

Léčba lokálními kortikosteroidy musí být pravidelná a obvykle dlouhodobá. Z dalších léků jsou doporučeny solné nosní roztoky, v případě akutního vzplanutí zánětu dutiny jsou podávána antibiotika.

Pokud konzervativní léčba nevede k žádoucímu efektu a kvalita života pacienta není uspokojivá, je indikován chirurgicky výkon. Operační léčba v dnesní době znamená endoskopickou operaci (nosem), při které jsou polypy odstraněny a současně jsou ošetřeny i vedlejší dutiny nosní, což má za následek zlepšení samočistící funkce dutin a zároveň je umožněn lepší průnik lokálních kortikosteroidů až do míst, kde zánět vzniká.

PREVENCE RECIDIV NOSNÍCH POLYPŮ

I když současná moderní léčba dokáže většinu nemocných zbavit obtěžujících přiznaků onemocnění, recidivu nikdy nelze zcela vyloučit. Příčinou nemoci je dispozice k tomuto specifickému zánětu, kterou nelze jednoduše odstranit. Lze tedy říci, že polypy dokážeme léčit, nikoli vsak zcela vyléčit.

Jedinou možnou prevencí je důsledná dlouhodobá léčba lokálními kortikosteroidy a pravidelné endoskopické kontroly specialistou. Za přiznivých okolnosti lze pod dohledem lékaře dávku nosních sprejů postupně snižovat, a teprve pak léčbu ukončit. I pokud je léčba ukončena, je vhodné, aby se pacient dostavoval na preventivni kontroly.

Přiznaky recidivy polypů obvykle začínaji pozvolým zhoršením čichu, což lze považovat za varovný signál, a je nutno co nejdříve zahájit lokální terapii kortikosteroidy.

U některých pacientů se můžeme setkat s težkým průběhem onemocnění s nutnosti opakovaných revizních operaci.

Výskyt nosních polypů není ovlivněn příslušnosti k etniku, avšak existuje rozdíl mezi pohlavím – častěji se objevuje u mužů. Vícečetná nosni polypóza se jen vzácně objevuje u jedinců mladších než 20 let, nejčastěji se vyskytuje u osob starších než 40 let. Polypy mohou vznikat v důsledku řady patologických stavu, např. chronické a alergické sinusitidy. Vzácně se s nimi lze setkat u děti mladších deseti let.

Je to alergia?

Bodnutie či uštipnutie? K bodavému hmyzu, všeobecne sa vyskytujúcemu na Slovensku, patria: osy, věely, sršne. Je to hmyz vybaveny žihadlom. V jedových žľazách hmyzu sa vytvára jed (druh otravnej látky), ktorý hmyz pri bodnuti vstrekne do tela človeka. Tento hmyz útoči iba v prípade ohrozenia, je to jeho obranny mechanizmus.

Hmyz, ktorý štipe a ktorý sa všeobecne vyskytuje na Slovensku, sú napriklad: komáre, blchy, kliešte, ovady a ploštice. Uštipnutie je neprijemné, no len zriedka nebezpečné napriek tomu, že niekedy je velmi bolestivé, najma v pripade uštipnutia ovadom.

Avšak slina hmyzu môže vyvolať reakciu na koži v podobe podráždenia alebo svrbenia v mieste uštipnutia.

Prečo človek reaguje na bodnutie žihadlom?

Jed hmyzu obsahuje mnohé rozmanité chemické zlúčeniny. Bielkovinou, ktorá najčastejšie vyvoláva precitlivenosť je v pripade osy enzym nazývaný Antigén 5, u včiel je to bielkovina fosfolipáza.

Čo robiť, aby ste predišli bodnutiu alebo uštipnutiu hmyzom?

K bodnutiu alebo uštipnutiu hmyzom dochádza najčastejšie vonku, najmä vo vidieckom prostredi. Spôsoby, ako sa vyhnúť bodnutiu a uštipnutiu sú nasledovné:

• v miestach, kde sa vyskytuje vela hmyzu nosiť odev s dlhym rukávom a dlhé nohavice
• vyhnút sa noseniu odevov vo svetlych farbách, použivaniu kozmetických prípravkov, voňaviek, vlasovej kozmetiky a sprejov, ktore priťahuju hmyz
• odkryté miesta na tele osetriť pripravkom odpudzujúcim hmyz

• zachovať opatrnosť pri konzumácii jedál a nápojov v prirode, zakrývať jedlo, ktoré môže lákať hmyz a nepiť priamo z flaše alebo plechovky

Neexistujú dôkazy na to, že konzumácia cesnaku, vitaminu B1 alebo iných pokrmov odpudzuje hmyz.

Čo sa môže stať?

Vačšina ludi reaguje nejakým spôsobom na jed hmyzu. Obvykle je to pre nich bolestivé, avšak často bodnutie nie je škodlivé. Vo väčšine prípadov bodnutie žihadlom vyvoláva silnú, pádivú bolest , ktorú predchádza sčervenanie, opuch a svrbenie na malej ploche (do 1 cm) okolo miesta bodnutia. Tieto príznaky miznú do niekolkich hodín. Avšak u niektorých osôb môže nastať búrlivejšia a vážnejšia alergická reakcia, akou je anafylakticky šok, ktory môže byť smrteľny.

Liečba a prvá pomoc

V prípade bodnutia hmyzom treba prstami alebo pinzetou odstránit žihadlo. V prípade ak bodnutím je postihnuté dieta, je nevyhnutné, aby žihadlo odstránila zodpovedná dospelá osoba. Pri odstraňovaní žihadla treba postupovať opatrne, aby sa jed nezaniesol ďalej pod kožu. Žihadlo osy má vačok s jedom a tak pri jeho odstraňování treba bať na to, aby sa vačok neprepichol.

Po bodnutí hmyzom treba:

• umyť miesto bodnutia vodou s mydlom
• na postihnuté miesto priloziť studený obklad
• tú časť tela, na ktorej je miesto bodnutia, držať v zodvihnutej polohe, aby sa zamedzilo väčšiemu opuchnutiu
• postihnuté miesto osetriť sprejom alebo krémom s obsahom prostriedku na lokálne znecitlivenie alebo s antihistaminikom s cielom predisť svrbeniu a opuchu

V prípade, že bodnutie je veľmi bolestivé, užiť prostriedok proti bolesti, napr. liek s obsahom paracetamolu. Niektoré osoby dostanú tabletku kortizonu alebo už vopred naplnený autoinjektor s adrenalínom Epilen spolu s instruktázou použitia v pripade akejkolvek neskoršie reakcie.

Kedy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc?

Ak sa na vašom tele po bodnuti objaví svrbenie alebo opuch na inom mieste, než na tom, ktoré je postihnuté bodnutím alebo ak budete mať problémy s prehltaním okamžite zavolajte sanitku. Je možné, že nastala alergická reakcia a budete potrebovať injekciu EpiPen, antihistaminový liek, kyslík a/alebo infúziu. Lekár vás môže odoslať na kliniku alebo k lekárovi imunológovi – alergológovi. Váš ošetrujúci lekár Vám môže navrhnúť aj imunoterapiu, počas ktorej Vam budú podávane injekcie s malym množstvom jedu, vďaka čomu si organizmus naň „zvyká“. Vyhladať lekára je nutné aj vtedy, a sčervenanie alebo svrbenie neustúpilo do 48 hodín po bodnutí.

Vyšetrenie na alergiu môže byť nevyhnutné v prípade osôb, u ktorých sa objavila alergická reakcia po bodnutí osou alebo včelou.

Vyšetrenie alergie na jedy

Vyšetrenie alergie na jedy ôs alebo včiel môže byť uskutočnené dvoma spôsobmi:

• prvy z nich spočiva v odobrati vzorky krvi za účelom preskúmania pritomnosti protilátok proti osiemu alebo včeliemu jedu

• druhým spôsobom je kožný test. Malé množstvo zriedeného jedu sa nanáša na kožu pomocou špecialnej lancety.

Pozitívna reakcia sa prejavy ako svrbenie a opuch pripomínajúci pluzgier od uštipnutia komárom.

Druhá z tychto metód je dôkladnejšia a lepšie sa hodí k diagnostike alergie na jedy hmyzu.

Žiadna z metód nemôže byť použitá v priebehu prvých tyždňov po prejaveni sa alergickej reakcie.

Čo je imunoterapia?

Imunoterapia, čize zbavovanie precitlivenosti, prináša veľmi dobré výsledky v liečbe osôb s akutnými všeobecnými reakciami na jed hmyzu.

Zbavovanie precitlivenosti sa uskutočňuje s tvzdňovými pauzami v počiatočnej fáze liečby a následne v mesačných odstupoch po dobu 3 až 5 rokov v udržiavacej fáze liečby. Na konci liečby je pacient schopny tolerovat 100g jedu, čo zodpovedá 2 bodnutiam včely alebo osy bez žiadnych život ohrozujúcich reakcii. Výsledky liečby touto metódou sú vyborne, ale pri imunoterapii je riziko vyvolania alergických reakcii.

Vakciny ALK-Abelló proti osiemu a včeliemu jedu sú veľmi bezpečné. Vakcinácia proti alergii sa musi vykonať vyhradné na odborných pracoviskách.

Ako používať EpiPen®/EpiPen Jr.®?

Vyberte EpiPen® z prenosného puzdra. Ľahnite si s nohami mierne vyloženými nahor, aby ste uľahčili prietok krvi alebo sa posaďte, ak sa vám ťažko dýcha.

Ako uchovávať EpiPen®/EpiPen Jr.®.

EpiPen®/EpiPen Jr.® uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C. Neuchovávajte v chladničke ani mrazničke.

Puzdro uchovávajte vo vonkajšej škatulke na ochranu pred svetlom. Pri vystavení pôsobeniu vduchu alebo svetla, sa adrenalín rychlo znehodnoti a zružovie alebo zhnedne.

Prosím, nezabudnite z času na čas skontrolovať obsah skleneného zásobnika v autoiniektore EpiPen®/EpiPen Jr.® aby ste sa uistili že je tekutina stále čirá a bezfarebná.

Nahraďte autoinjektor EpiPen®/EpiPen Jr. ® po dátume exšpirácie alebo skôr, ak spozorujete menu farby roztoku alebo vznik zrazeniny.